Život Prešova
online
online
Cibuľka, reďkovka, kaleráb a hrášok sú vhodné ako predplodiny
20.03.2010 Celý región
Bratislava 19. marca (TASR) - Vďaka veľkej odolnosti voči nižším teplotám, ako aj krátkej vegetačnej dobe sú v skorom jarnom období ako predplodiny pre teplomilnejšie hlavné plodiny na pestovanie v záhradách vhodné ...Uviedla to pre TASR Magdaléna Valšíková zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Lahôdková cibuľka je mladá cibuľa, tzv. zelenačka, ktorá sa dostáva na trh s vňaťou. \"Konzumnou časťou je spolu s cibuľkou aj spodná časť listov, ktorá obsahuje biologicky aktívne karotenoidy. Typickú vôňu a chuť dávajú cibuľke éterické oleje. Z cenných látok obsiahnutých v rastline je dôležité spomenúť aj vitamín C, \" uviedla Valšíková.
Lahôdková cibuľka sa pestuje prevažne zo sadzačky. Na pestovanie zo semena potrebuje na dosiahnutie konzumnej zrelosti dlhšie obdobie. \"Výsadbu robíme z minuloročnej úrody zdravých, pevných cibuliek, tzv. štuploviek s priemerom 1 – 2,5 cm. Má malé nároky na pôdne a klimatické podmienky, pre cibuľku sú však nevhodné zamokrené a studené pôdy, na ktorých trpí chorobami. Dobre sa jej darí po okopaninách hnojených maštaľným hnojom, \" spresnila Valšíková a pred výsadbou odporučila pôdu len plytko prekypriť.
\"Cibuľky začíname vysádzať koncom marca až začiatkom apríla do sponu 5 x 8 cm. Do pôdy sa ručne vtláčajú tak, aby ich vrcholky boli asi jeden cm pod povrchom pôdy. Po vysadení pôdu jemne utlačíme a jej povrch udržujeme počas celej vegetačnej doby bez burín, \" vysvetlila odborníčka.
Lahôdkovú cibuľku zbierame po troch až piatich týždňoch od výsadby, keď listy dosiahnu dĺžku asi 20 cm a rastlinám sa práve začnú vyvíjať cibuľky.
Typickou jarnou zeleninou je aj reďkovka. Jej väčšinou červené buľvičky sú podľa Valšíkovej bohatým zdrojom dôležitých minerálnych látok a vitamínu C. \"Horčičná silica, ktorá spôsobuje jej typickú korenistú a mierne štipľavú chuť, má priaznivé účinky na zažívanie. Cenená je aj pre svoju veľmi krátku vegetačnú dobu, \" dodala.
Reďkovku začíname do záhrad vysievať už v druhej polovici marca a jej postupnou sejbou v týždenných až dvojtýždenných intervaloch si môžeme zabezpečiť úrodu buľvičiek až do polovice júla. Pre jej pestovanie sú vhodné ľahšie humózne pôdy s dostatkom ľahko prístupných živín. \"Nie je vhodné vyberať pôdy čerstvo vyhnojené maštaľným hnojom, ktorý spôsobuje nepríjemnú chuť, dutosť a hubovatenie buľvičiek, \" upozornila.
Pri výsadbe reďkovky Valšíková odporučila siať po jednom semene do hĺbky jeden cm do sponu 3 až 5 x 15 cm. Povrch pôdy je po vysiatí potrebné udržiavať v kyprom stave a pre dosiahnutie kvalitnej úrody buľvičiek bez nepríjemnej ostrej chuti je po celé vegetačné obdobie potrebné udržiavať pôdu dostatočne a rovnomerne vlhkú. Plody reďkovky sa zvyčajne dajú priebežne zbierať asi 40 až 50 dní po výseve.
Ďalšou obľúbenou a chutnou jarnou zeleninou je kaleráb. \"Má vysoký obsah vitamínov A, B1, B2, C, vitamín PP a minerálnych látok ako vápnik, fosfor a železo, \" povedala Valšíková a dodala, že poznáme biele a modré odrody kalerábu. \"Modrá má fialovo-modrú šupku jedlej časti a je menej náchylná na drevnatenie. Jej vegetačné obdobie je relatívne krátke a možno ju zaradiť ako predplodinu napr. pre rajčiak, \" spresnila.
Pre skoré jarné pestovanie kalerábu je nevyhnutné vypestovanie priesad už v priebehu januára alebo februára. Priesady vysádzame do voľnej pôdy koncom marca až začiatkom apríla. \"Kaleráb je náročný na živiny a dostatok humusu v pôde, čo platí najmä pre neskoré odrody. Je vhodné umiestniť ho na pozemky hnojené maštaľným hnojom. Pri hnojení dusíkatými hnojivami je potrebné, podobne ako u reďkovky, myslieť na schopnosť kalerábu akumulovať dusičnany v konzumných častiach, \" zdôraznila Valšíková.
Výsadbu kalerábu robíme do sponu 25 x 25 cm do takej hĺbky, v akej boli rastlinky umiestnené v substráte pri predpestovaní priesad. Počas vegetácie je potrebné ničiť buriny a kypriť povrch pôdy. Kaleráb vyžaduje pravidelnú závlahu, pretože kolísanie pôdnej vlhkosti vedie k praskaniu buliev.
Kaleráb sa v závislosti od odrôd začína zbierať 35 až 45 dní po výsadbe do voľnej pôdy. Skoré odrody sa zberajú postupne prebierkou, keď buľvy dosiahnu priemer štyri až šesť cm. \"Pri mladých kaleráboch je možné konzumovať aj listy, ktoré majú vyšší obsah vitamínu C ako buľvy a obsahujú tiež dôležité minerálne prvky, \" odporučila Valšíková.
Do kategórie čerstvej jarnej zeleniny zaradila odborníčka aj hrášok ako bohatý zdroj rastlinných bielkovín, ktoré obsahujú aminokyseliny nenahraditeľné pre ľudskú výživu. \"Cenné sú aj vitamíny A, B1, B2, C, PP a minerálne látky ako je vápnik, horčík, fosfor a síra, \" uviedla s tým, že okrem významnej výživovej hodnoty je pre pestovateľov zaujímavá aj jeho výborná predplodinová hodnota.
Skupinu hrachov cukrových a hrachov na vylúskanie začíname podľa nej vysievať už v druhej polovici marca. Hrach ako plodina je na pôdne a klimatické podmienky nenáročný. \"Najlepšie sa mu však darí na hlbokých a primerane vlhkých pôdach. Semená vysievame do hĺbky päť až šesť cm a do sponu 5 x 25 až 50 cm. Vzdialenosť medzi riadkami je závislá od vzrastu pestovanej odrody. Po sejbe hrachu pôdu zľahka utlačíme, \" vysvetlila.
Vyklíčené rastlinky podľa potreby okopávame až do zapojenia porastu. Stabilita rastlín sa zabezpečuje oporami, napr. konárikmi, pletivom alebo špeciálnymi sieťami na hrach. Len málo olistené odrody hrachu oporu nevyžadujú. Nedostatok vlahy počas vegetačného obdobia treba vyrovnávať závlahou najmä v období kvitnutia a nasadzovania strukov. Príliš časté zavlažovanie však hrachu neprospieva.
\"Po 10 až 17 dňoch od kvitnutia zberáme prebierkou ešte nezrelé semená. Po tejto dobe rýchlo strácajú svoju sladkosť a jemnosť, \" uzavrela Valšíková.
Lahôdková cibuľka je mladá cibuľa, tzv. zelenačka, ktorá sa dostáva na trh s vňaťou. \"Konzumnou časťou je spolu s cibuľkou aj spodná časť listov, ktorá obsahuje biologicky aktívne karotenoidy. Typickú vôňu a chuť dávajú cibuľke éterické oleje. Z cenných látok obsiahnutých v rastline je dôležité spomenúť aj vitamín C, \" uviedla Valšíková.
Lahôdková cibuľka sa pestuje prevažne zo sadzačky. Na pestovanie zo semena potrebuje na dosiahnutie konzumnej zrelosti dlhšie obdobie. \"Výsadbu robíme z minuloročnej úrody zdravých, pevných cibuliek, tzv. štuploviek s priemerom 1 – 2,5 cm. Má malé nároky na pôdne a klimatické podmienky, pre cibuľku sú však nevhodné zamokrené a studené pôdy, na ktorých trpí chorobami. Dobre sa jej darí po okopaninách hnojených maštaľným hnojom, \" spresnila Valšíková a pred výsadbou odporučila pôdu len plytko prekypriť.
\"Cibuľky začíname vysádzať koncom marca až začiatkom apríla do sponu 5 x 8 cm. Do pôdy sa ručne vtláčajú tak, aby ich vrcholky boli asi jeden cm pod povrchom pôdy. Po vysadení pôdu jemne utlačíme a jej povrch udržujeme počas celej vegetačnej doby bez burín, \" vysvetlila odborníčka.
Lahôdkovú cibuľku zbierame po troch až piatich týždňoch od výsadby, keď listy dosiahnu dĺžku asi 20 cm a rastlinám sa práve začnú vyvíjať cibuľky.
Typickou jarnou zeleninou je aj reďkovka. Jej väčšinou červené buľvičky sú podľa Valšíkovej bohatým zdrojom dôležitých minerálnych látok a vitamínu C. \"Horčičná silica, ktorá spôsobuje jej typickú korenistú a mierne štipľavú chuť, má priaznivé účinky na zažívanie. Cenená je aj pre svoju veľmi krátku vegetačnú dobu, \" dodala.
Reďkovku začíname do záhrad vysievať už v druhej polovici marca a jej postupnou sejbou v týždenných až dvojtýždenných intervaloch si môžeme zabezpečiť úrodu buľvičiek až do polovice júla. Pre jej pestovanie sú vhodné ľahšie humózne pôdy s dostatkom ľahko prístupných živín. \"Nie je vhodné vyberať pôdy čerstvo vyhnojené maštaľným hnojom, ktorý spôsobuje nepríjemnú chuť, dutosť a hubovatenie buľvičiek, \" upozornila.
Pri výsadbe reďkovky Valšíková odporučila siať po jednom semene do hĺbky jeden cm do sponu 3 až 5 x 15 cm. Povrch pôdy je po vysiatí potrebné udržiavať v kyprom stave a pre dosiahnutie kvalitnej úrody buľvičiek bez nepríjemnej ostrej chuti je po celé vegetačné obdobie potrebné udržiavať pôdu dostatočne a rovnomerne vlhkú. Plody reďkovky sa zvyčajne dajú priebežne zbierať asi 40 až 50 dní po výseve.
Ďalšou obľúbenou a chutnou jarnou zeleninou je kaleráb. \"Má vysoký obsah vitamínov A, B1, B2, C, vitamín PP a minerálnych látok ako vápnik, fosfor a železo, \" povedala Valšíková a dodala, že poznáme biele a modré odrody kalerábu. \"Modrá má fialovo-modrú šupku jedlej časti a je menej náchylná na drevnatenie. Jej vegetačné obdobie je relatívne krátke a možno ju zaradiť ako predplodinu napr. pre rajčiak, \" spresnila.
Pre skoré jarné pestovanie kalerábu je nevyhnutné vypestovanie priesad už v priebehu januára alebo februára. Priesady vysádzame do voľnej pôdy koncom marca až začiatkom apríla. \"Kaleráb je náročný na živiny a dostatok humusu v pôde, čo platí najmä pre neskoré odrody. Je vhodné umiestniť ho na pozemky hnojené maštaľným hnojom. Pri hnojení dusíkatými hnojivami je potrebné, podobne ako u reďkovky, myslieť na schopnosť kalerábu akumulovať dusičnany v konzumných častiach, \" zdôraznila Valšíková.
Výsadbu kalerábu robíme do sponu 25 x 25 cm do takej hĺbky, v akej boli rastlinky umiestnené v substráte pri predpestovaní priesad. Počas vegetácie je potrebné ničiť buriny a kypriť povrch pôdy. Kaleráb vyžaduje pravidelnú závlahu, pretože kolísanie pôdnej vlhkosti vedie k praskaniu buliev.
Kaleráb sa v závislosti od odrôd začína zbierať 35 až 45 dní po výsadbe do voľnej pôdy. Skoré odrody sa zberajú postupne prebierkou, keď buľvy dosiahnu priemer štyri až šesť cm. \"Pri mladých kaleráboch je možné konzumovať aj listy, ktoré majú vyšší obsah vitamínu C ako buľvy a obsahujú tiež dôležité minerálne prvky, \" odporučila Valšíková.
Do kategórie čerstvej jarnej zeleniny zaradila odborníčka aj hrášok ako bohatý zdroj rastlinných bielkovín, ktoré obsahujú aminokyseliny nenahraditeľné pre ľudskú výživu. \"Cenné sú aj vitamíny A, B1, B2, C, PP a minerálne látky ako je vápnik, horčík, fosfor a síra, \" uviedla s tým, že okrem významnej výživovej hodnoty je pre pestovateľov zaujímavá aj jeho výborná predplodinová hodnota.
Skupinu hrachov cukrových a hrachov na vylúskanie začíname podľa nej vysievať už v druhej polovici marca. Hrach ako plodina je na pôdne a klimatické podmienky nenáročný. \"Najlepšie sa mu však darí na hlbokých a primerane vlhkých pôdach. Semená vysievame do hĺbky päť až šesť cm a do sponu 5 x 25 až 50 cm. Vzdialenosť medzi riadkami je závislá od vzrastu pestovanej odrody. Po sejbe hrachu pôdu zľahka utlačíme, \" vysvetlila.
Vyklíčené rastlinky podľa potreby okopávame až do zapojenia porastu. Stabilita rastlín sa zabezpečuje oporami, napr. konárikmi, pletivom alebo špeciálnymi sieťami na hrach. Len málo olistené odrody hrachu oporu nevyžadujú. Nedostatok vlahy počas vegetačného obdobia treba vyrovnávať závlahou najmä v období kvitnutia a nasadzovania strukov. Príliš časté zavlažovanie však hrachu neprospieva.
\"Po 10 až 17 dňoch od kvitnutia zberáme prebierkou ešte nezrelé semená. Po tejto dobe rýchlo strácajú svoju sladkosť a jemnosť, \" uzavrela Valšíková.
0
www.ZIVOTPO.sk
